Koncom mája sa tridsiatka členov ZO Prešov vybrala na jednodňový autobusový zájazd do Tatranskej Javoriny, do Prezidentského poľovníckeho zámočku (známeho tiež pod názvom lovecký zámoček Hohenlohe). Ako isto viete, ide o národnú kultúrnu pamiatku, ktorá bola od roku 2004 Kanceláriou prezidenta SR využívaná na reprezentačné účely a od roku 2015 je sprístupnená verejnosti.
Keďže jedna prehliadka je kapacitne obmedzená, rozdelili sme sa – skupina desiatich našich členov sa pridala k neznámym návštevníkom, zvyšok si krátil čakanie na ďalší vstup pri dobrej káve v neďalekom hoteli Montfort alebo prechádzkou v prekrásnej tatranskej prírode. Ing. Šturcel, ktorý nás necelou hodinkou sprevádzal, nám mimoriadne pútavo porozprával o najbohatšom európskom šľachticovi, vlastníkovi takmer celého Slovenska a poľských Belianskych Tatier, o kniežati Tatier Christianovi Knaftovi Hohenlohem, ktorý dal pred sto päťdesiatimi rokmi zámoček vybudovať. Žil tu so svojou neurodzenou, o 20 rokov mladšou manželkou, ktorú jeho rodina nikdy neprijala – v rodinnom rodokmeni je dodnes uvedený ako slobodný muž. Zámoček si dodnes zachoval svoju pôvodnú podobu aj s vybavením, ktoré upomínalo na veľkú kniežaciu vášeň – poľovníctvo. Na veľkolepých poľovačkách sa zúčastňovala aristokracia z celej Európy, chýry o zvernici v lesoch s rôznymi cudzokrajnými zvieratami, napr. bizónmi, kozorožcami, americkými a inými jeleňmi, sa šírili doďaleka. Mali sme možnosť prezrieť si originálny ďalekohľad, lovecké trofeje, zbrane, fotografie, obrazy a gong na zvolávanie spoločenských udalostí.
Po prehliadke zámočku nás zvedavosť zaviedla na okraj obce, do ďalšej národnej kultúrnej pamiatky, do dreveného kostolíka v štýle ľudovej architektúry, zasväteného sv. Anne – patrónke lesnej práce, ktorý je dnes súčasťou farnosti Ždiar. O obnovu interiéru sa podľa slov kastelánky už dva roky starajú reštaurátori. Pozlátili oltár i krstiteľnicu a postupne vykonávajú ďalšie práce. Súčasťou komplexu je aj cintorín, drevená márnica a pomník kniežaťa Hohenlohe. Spomienky na kniežací pár sme si odniesli aj v podobe fotografií, pohľadníc i magnetiek.
Z Tatranskej Javoriny sme si to namierili na Starú Ľubovňu. Zablúdiť sme nemali ako, pretože sme šli rovno za nosom. Na Salaš u Franka. Po tradičných slovenských špecialitách ostala časť z nás povzbudzovať našich hokejistov, osemnásti sme sa však pobrali do Litmanovej, na známe grécko-katolícke pútnické miesto na hore Zvir. Približne po polhodinovej prechádzke sme dorazili k prameňu sv. Jána Krstiteľa, ktorý je pre každého pútnika prameňom znovuzrodenia a obnovenia, predovšetkým duševných síl. Navštívili sme kaplnku a prudkom lejaku sme sa vybrali na spiatočnú cestu do Prešova.
Výlet sa vďaka organizátorom výboru ZO UNSS i počasiu vydaril, získali sme nové poznatky a pekné zážitky. Už teraz sa tešíme na ďalšie spoločné podujatia!
Autorka článku: Helena Bilasová