Koncom júna sme sa dvadsiati siedmi zo ZO ÚNSS Svidník vybrali poobdivovať starobylú Levoču. Pravda, svojím spôsobom. Vybrali sme sa do krásneho historického mesta s mnohými pamätihodnosťami a sídla nejednej inštitúcie pre nevidiacich a slabozrakých.
Našou prvou zastávkou bola Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu. Jej pracovníci nás previedli po všetkých oddeleniach, ukázali nám tlačiareň Braillovho písma, nahrávacie štúdio, kde vznikajú zvukové knihy a rôzne reliéfne tlačoviny. Pútavým rozprávaním o svojej práci očarili našich členov, pretože ešte nikdy nemali možnosť podobné priestory navštíviť. Výklad ich natoľko zaujal, až si mnohí z nich objednali časopisy. Všetkým pracovníkom knižnice a tlačiarne patrí za ich užitočnú prácu pre nás – ľudí so zrakovým postihnutím – obrovská vďaka.
Pani riaditeľka Rehabilitačného strediska pre zrakovo postihnutých nás privítala a oboznámila s ponukou kurzov. Práve nimi pomáhajú ľuďom, ktorí stratili zrak v neskoršom veku, plnohodnotne sa začleniť do spoločnosti. Popoludnie sme si vyčlenili na návštevu Baziliky Sv. Jakuba a hoci nevieme krásu vnímať očami, pani sprievodkyňa nám kostol a jeho históriu tak opísala, že sme z toho mali veľký zážitok. Návštevu Levoče sme chceli ukončiť prechádzkou mestom, ale prekazila nám to poriadna búrka. Aj napriek tomu sme z Levoče odchádzali plní nových zážitkov a informácií.
