Krajské stredisko ÚNSS Prešov zastúpené Mirkou Koreňovou v spolupráci s dobrovoľníkom a zároveň aj členom Základnej organizácie Únie nevidiacich Emilom Samoľom, pripravilo prezentáciu Unie nevidiacich a slabozrakých formou prednášok na Základných školách v Prešove.
Dobrovoľník Emil chodí deťom prednášať o živote bez zraku a o pomôckach, ktoré nevidiacim pomáhajú aby mohli žiť plnohodnotný život. Aj keď sám prišiel pred 12 rokmi v dôsledku vážnej choroby o zrak, nevzdáva sa, žije ďalej – rozpráva deťom o sebe a o prekážkach s ktorými sa zrakovo postihnutí stretávajú a o spôsoboch ako im môžu zdraví ľudia pomáhať.
Deti sa počas otvorenej diskusie hravou formou oboznamujú aj s Braillovým písmom, bielou palicou a spoznávajú, ako fungujú rôzne kompenzačné pomôcky. Jednotlivé pomôcky ako napríklad: kalkulačka s hlasovým výstupom, hovoriace hodinky, colortest (prístroj na rozpoznávanie farieb) si deti s nadšením veľmi radi sami vyskúšajú.
Avšak najväčší obdiv a popularitu si u detí získala labradorka TOSCA. Je to vodiaci psík, ktorý svojou priateľskou povahou, šikovnosťou a tým čo všetko dokáže, deti očarí ihneď. Deti sa nechajú do týchto prednášok úplne vtiahnuť, mnohokrát zabúdajú aj na čas. Ich informovanosť a záujem je prekvapujúci. Mnohé z nich majú vlastné skúsenosti s ľuďmi so zdravotným postihnutím, všímajú si ľudí okolo seba a veľakrát im aj pomáhajú.
Deti často kladú Emilovi aj zálubné osobné otázky typu: „Kedy stratil zrak?“, „Ako stratil zrak?“ On im však s úsmevom na tvári, vždy rád na každú otázku odpovie. No najviac otázok je zameraných na najväčššiu hviezdu celej prednášky „labradorku TOSCU“, ktorú deti na konci besedy obdaria svojim pohladením.
Hovorí sa, že deti nepoznajú bariéry. Možno toto je jedna jedna z ciest ako spojiť deti so zrakovým postihnutím so zdravými deťmi.
Cieľom týchto prednášok je robiť osvetu a informovať o tom, že aj medzi nami sú ľudia, ktorí, aj keď navonok sú možno troška odlišní (majú handicap), ale sú tu a treba ich brať takých akí sú a pomáhať im prekonávať prekážky v ich živote. Dôležité je od začiatku podchytiť mladých ľudí, aby mohli pomôcť zrakovo postihnutým ľuďom tam, kde to najviac potrebujú. Má to veľký význam pre budúci život nás nevidiacich.